Vážení susedia,
Môj príbeh je veľmi podobný väčšine z marianskych novoprišielcov. Ako bývalý Bratislavčan, moje spolunažívanie s Mariankou by sa dalo začať datovať od roku 2008, kedy som, ako sa hovorí, po zrelej úvahe sa rozhodol kúpiť tu pozemok. Dovtedy som túto útulnú, podkarpatskú dedinu, hneď za Bratislavou, poznal len ako miesto mojich potuliek, či už turistických alebo cyklistických. Marianske sv. údolie je niečo jedinečné a hodné pozornosti viac ako je tomu v súčasnosti..
Ale vráťme sa spať do roku 2008. Kúpil som teda pozemok v spodnej časti Marianky. Môj prvý a myslím si, že aj posledný – čo na tom, že cesta nebola dokončená, že lampy síce boli, ale nesvietili. Kanalizačné poklopy na ulici mohol vidieť každý, avšak rúry nikde neústili, nemali ani správny spád a podobne. To som nevedel, že celé „dotiahnutie“ nám na ulici bude trvať ešte ďalších 5 rokov a stáť nemálo úsilia a financií. Ako som sa dozvedel neskôr, vyzerá, že toto je bežný prípad v Marianke a ešte som v podstate mal šťastie, že mi dom nestojí na plyne a že je v dolnej časti, kde voda aj tečie.
Počas týchto 5tich a aj nasledujúcich rokov som nevedel pochopiť, prečo obec fungovala takto, že nie každý sa može pripojiť na vodu a kanalizáciu, že nie všade je slušná cesta s verejným osvetlením a podľa možnosti aj s chodníkom. Veď predsa zákon o obecnom zriadení hovorí jasne.
Lenže nič nie je len čierne alebo biele. A v Marianke to platí dvojnásobne. Ale, pochopil som aj, že je to tu hlavne o komunikácii, hľadaní riešení, niekedy aj alternatívnych, ktoré na prvý pohľad môžu byť komplikovanejšie a drahšie, ale na konci sa to oplatí. Práve preto je dôležité dodržiavanie pravidiel, územného plánu a dlhodobo plánovaný rozvoj pod kontrolou obce.
Veľa vecí sa dá zmeniť, ťažoby z minulosti však treba vyriešiť a ako sa hovorí zhodiť zo stola, aj keď, možno, to obec bude stáť finančné prostriedky. Niekedy je lepšie sa dohodnúť, možno aj na kompromise, ako sa škriepiť a súdiť do konca života. Potom sa zbytočne míňajú prostriedky, ktoré by inde mohli pomôcť. Cieľom by mal byť rozvoj, nie stagnácia.
Verím, že táto obec potrebuje lepšiu komunikáciu a vzájomný rešpekt. Skúsme pracovať, na zlepšení vecí verejných, spoločne. Aj keď možno nebudú vyriešené za rok, či 2, ale toto sú veci, kde by mala byť zhoda všetkých obyvateľov Marianky. Táto práca sa dá robiť efektívne len v tíme ľudí s podobným zmýšľaním a podobnými hodnotami a som rád, že viacerí takíto kandidujú na poslancov – Tím pre Marianku.
Ako kandidát na poslanca Vám viem sľúbiť, že budem v kompetencii poslanca rozhodovať z pohľadu záujmu obce a nie súkromného záujmu.